Súkromné

Už zas mám svoje nostalgické obdobie. Dole v skrini medzi všakovakými papiermi som našiel staručičkú mapu-originál. Mierku by ste na nej hľadali márne, no bola presná; teda, presne taká, ako som si kedysi predstavoval. A4 formát bublajúci životom. Z veľmi vtáčej perspektívy hľadím na všetky jej zákutia a snažím sa ich znovu poťažkať. Bezvýsledne. Tých zopár úlomkov mi uniká pomedzi prsty a nedáva veľký zmysel: celý šíry svet stíchol a začal naprázdno otvárať ústami. A mne to zrazu pripadá náramne dôležité.

20. apr 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 646x
0

Filip Kevély

A príbeh pokračuje tam, kde kedysi predčasne skončil

S prstami rozpačito cupitajúcimi po klávesnici a hlavou plnou ťažkopádnych metafor premýšľam, či je múdre už v samotnom názve vykradnúť sám seba a použiť frázu, ktorou som kedysi dávno rozšafne ukončil jeden z mojich mála doterajších článkov. Situácia je o to kurióznejšia, že tak činím práve v momente, keď chcem čo najelegantnejšie ospravedlniť svoju presne rok trvajúcu odmlku a plynule tak premostiť obdobie, kedy môj život niekoľkokrát vybehol zo svojich zabehaných koľají a pomerne názorne mi ukázal, čoho je schopný, keď sa človek nepozerá. Na druhej strane, aj napriek malej dušičke som zo seba po dlhom čase, čuduj sa svete, konečne vystružlíkal viac ako dve, tri nesúvislé zhluky slov, čo mi opäť pripomenulo, že naozaj nie je až tak dôležité, ako začneme, ale kde skončíme. Riadiac sa týmto múdrom a hodinkami ukazujúcimi niekoľko minút po polnoci, dopisujem predposlednú vetu svojho "prvého" článku a spokojne si ho predstavujem po boku jeho starších kolegov. Vi munum gera betur nst, etta er ágtis byrjun :-)

2. máj 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 794x
0

Filip Kevély

Somnio ergo sum

Sme len bábky spútané okovami z tradícií a zvyklostí, príkazov a zákazov, zákonov a nariadení, predsudkov a povier, pravidiel slušného správania sa a spoločenských záväzkov, kráčame po stokrát vychodených cestičkách snívajúc o slobode a možnosti voľby, hromadnou dopravou sa vozíme do práce, aby sme mali z čoho žiť, a naivne sa domnievame, aký sme svojbytní a nezávislí, horlivo sa oháňame našimi právami a deň čo deň si nechávame skákať po hlavách, hráme sa na suverénov, no skrývame sa do kúta v strachu, že nám niekto zabodne dýku do chrbta, prázdnotu vytláčame akciovým tovarom a samotu špehovaním susedov, smejeme sa na hlúpych vtipoch a plačeme, keď sa to od nás žiada, vo svojich krehkých ulitách sa nechávame unášať nemilosrdným prúdom udalostí a podriaďujeme sa prírodným silám, v ktorých víre sme sa voľky-nevoľky ocitli.

23. apr 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 288x
5

reklama

Filip Kevély

Súkromné

Filip Kevély

Sobotno-nedeľňajšia momentka

Filip Kevély

A príbeh pokračuje tam, kde kedysi predčasne skončil

Filip Kevély

Somnio ergo sum